1. Stupeň slávenia, teda či ide o slávnosť, sviatok alebo spomienku, je označený pri jednotlivých dňoch. Ak označenie chýba, ide o ľubovoľnú spomienku.
2. Pre jednotlivé slávnosti a sviatky sa uvádza vlastný omšový formulár, a preto omšu treba sláviť podľa neho.
3. Pri spomienkach treba zachovať tieto zásady:
a) Ak sú na niektoré spomienky uvedené vlastné texty, treba ich vždy použiť.
b) Ak je odkaz na určité spoločné omše, treba vybrať vhodnejšie texty podľa zásad uvedených na začiatku textov spoločných omší. Strana uvedená v jednotlivých prípadoch označuje iba text, ktorý je zvlášť vhodný.
c) Ak je odkaz na viaceré skupiny spoločných omší, možno vybrať podľa pastoračných kritérií ktorýkoľvek z týchto omšových formulárov. Dovoľuje sa vymeniť texty viacerých omšových formulárov tej istej skupiny spoločných omší. 
Napr. ak je svätý zároveň mučeníkom i biskupom, možno vziať formulár spoločnej omše mučeníkov alebo duchovných pastierov – biskupov.
d) Ďalej okrem formulárov spoločných omší, ktoré osvetľujú osobitnú povahu svätosti (napr. mučeníkov, panien, duchovných pastierov atď.), možno vždy použiť formuláre spoločných omší svätých a svätíc, ktoré sa vzťahujú na svätosť vo všeobecnosti. Napr. na omšu o svätej panne a mučenici okrem spoločnej omše o mučeníkoch alebo spoločnej omše o pannách možno brať aj spoločnú omšu o svätých a sväticiach.
e) Modlitby nad obetnými darmi a po prijímaní, ak nie sú vlastné, treba brať zo spoločných omší alebo z bežného liturgického obdobia.
4. Tu uvedené vlastné omše, okrem omší o tajomstvách života preblahoslavenej Panny Márie (porov. Všeobecné smernice Rímskeho misála, č. 375), ako aj omší o niektorých svätých, ktoré majú osobitný votívny formulár, možno brať aj ako votívne. Potom v omšových modlitbách treba vynechať slová, ktoré naznačujú deň narodenia pre nebo alebo slávnosť, prípadne sviatok, a nahradiť ich slovami naznačujúcimi spomienku alebo pripomienku.