1. V posvätnom Veľkonočnom trojdní Cirkev oslavuje najväčšie tajomstvá nášho vykúpenia a osobitne si pripomína ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Pána.
Treba všade zachovať aj posvätný pôst v Piatok utrpenia Pána a podľa okolností ho predĺžiť aj na Svätú sobotu, aby tak veriaci mohli dôjsť s pozdvihnutým duchom k radostnej oslave Nedele Pánovho zmŕtvychvstania.
2. Na náležité slávenie Veľkonočného trojdnia je potrebný dostatočný počet posluhujúcich laikov, ktorých treba dôkladne poučiť o tom, ako majú vykonávať svoju službu.
Spev ľudu, posluhujúcich a celebrujúceho kňaza je pri slávení týchto dní osobitne dôležitý. Texty majú totiž hlbší účinok, keď sa spievajú.
Pastieri majú, najlepšie ako môžu, vysvetliť význam a poriadok slávení veriacim a pripraviť ich na aktívnu a plodnú účasť.
3. Slávenia Veľkonočného trojdnia sa majú konať v katedrálnych a farských kostoloch, a to len tam, kde sa môžu konať dôstojne, čiže s účasťou veriacich, s dostatočným počtom posluhujúcich a s možnosťou spevu aspoň niektorých častí.
Je preto vhodné, aby sa malé komunity, spoločenstvá a akékoľvek osobitné skupiny zúčastnili na posvätných sláveniach vo vznešenejšej forme vo vyššie spomínaných kostoloch.
 
        
ŠTVRTOK PÁNOVEJ VEČERE

Večerná omša

1. Omša na pamiatku Pánovej večere sa slávi vo večerných hodinách v čase, ktorý najviac umožňuje plnú účasť celého miestneho spoločenstva. Všetci kňazi a posluhujúci pri nej vykonávajú svoju službu.
2. Koncelebrovať môžu všetci kňazi, hoci už koncelebrovali pri omši svätenia olejov alebo slúžili inú omšu pre dobro veriacich.
3.Ak si to vyžadujú pastoračné dôvody, miestny ordinár môže dovoliť aj inú večernú omšu v kostoloch a oratóriách. Vo veľmi naliehavých prípadoch môže dovoliť svätú omšu aj v ranných hodinách pre veriacich, ktorí sa nemôžu zúčastniť na večernej omši. Treba dbať, aby táto omša nebola iba pre záujem jednotlivcov či malej skupinky osôb, a na úkor hlavnej večernej omše.
4. Sväté prijímanie možno veriacim podávať iba cez omšu, ale chorým ho možno zaniesť v ktorúkoľvek hodinu dňa.
5. Oltár možno ozdobiť kvetmi s miernosťou, ktorá prináleží tomuto dňu. Bohostánok má byť úplne prázdny. V tejto omši je potrebné konsekrovať dostatočné množstvo hostií na prijímanie kňazov a ľudu v dnešný i zajtrajší deň.

Úvodné obrady a liturgia slova

6. VSTUPNÝ SPEV 
Máme sa chváliť krížom nášho Pána Ježiša Krista, v ktorom je naša spása, náš život, naše vzkriesenie; on nás oslobodil a spasil. (Porov. Gal 6, 14)
 
7. Hymnus Sláva Bohu na výsostiach.

Kým sa spieva hymnus, zvonia zvony. Potom sa odmlčia až do spevu tohto hymnu na Veľkonočnú vigíliu, ak diecézny biskup nestanovil niečo iné. Organ a iné hudobné nástroje možno v tomto čase používať len na podporu spevu.

8. KOLEKTA
Bože, zišli sme sa osláviť pamiatku najsvätejšej večere,
pri ktorej tvoj jednorodený Syn,
prv než seba samého vydal na smrť,
zveril svojej Cirkvi novú a večnú obetu
ako hostinu svojej lásky; *
daj, prosíme, —
aby sme z tejto veľkej sviatosti
čerpali plnosť lásky a života.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh
a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého
po všetky veky vekov.

9. Po prednesení evanjelia má kňaz homíliu, v ktorej objasní hlavné tajomstvá pripomínané v tejto omši, a to ustanovenie Eucharistie a sviatosti kňazstva, ako aj Pánov príkaz lásky.
 
Umývanie nôh

10. Po homílii, ak je to z pastoračných dôvodov vhodné, môže sa konať obrad umývania nôh.
11. Posluhujúci privedú vybraných z Božieho ľudu k sedadlám pripraveným na vhodnom mieste. Kňaz (ak treba, odloží ornát) príde ku každému, naleje mu vody na nohy a utrie ich. Posluhujúci mu pri tom pomáhajú.
12. Medzitým sa spievajú niektoré z uvedených antifón alebo iné vhodné piesne.

ANTIFÓNA 1 (Porov. Jn 13, 4. 5. 15)
Pán vstal od večere, nalial vody do umývadla
a začal učeníkom umývať nohy, aby im dal príklad.

ANTIFÓNA 2 (Porov. Jn 13, 12. 13. 15)
Pán Ježiš po večeri umyl svojim učeníkom nohy a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil ja, Pán a Učiteľ?
Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“

ANTIFÓNA 3 (Porov. Jn 13, 6. 7. 8)
Pane, ty mi chceš umývať nohy?
Ježiš mu odpovedal: Ak ti neumyjem nohy, nebudeš mať podiel so mnou.
V Pristúpil teda k Šimonovi Petrovi a Peter mu povedal:
— Pane, ty mi chceš umývať nohy? Ježiš mu odpovedal: Ak ti neumyjem nohy, nebudeš mať podiel so mnou.
V Čo ja robím, to teraz nechápeš. Pochopíš to neskôr.
— Pane, ty mi chceš umývať nohy? Ježiš mu odpovedal: Ak ti neumyjem nohy, nebudeš mať podiel so mnou.

ANTIFÓNA 4 (Porov. Jn 13, 14)
Keď som vám teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy,
o koľko skôr máte vy umývať nohy jeden druhému!

ANTIFÓNA 5 (Jn 13, 35)
Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.
V Ježiš povedal svojim učeníkom:
— Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.

ANTIFÓNA 6 (Jn 13, 34)
Nové prikázanie vám dávam,
aby ste sa milovali navzájom,
ako som ja miloval vás, hovorí Pán.

ANTIFÓNA 7 (1 Kor 13, 13)
Nech zostane vo vás viera, nádej a láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.
V A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.
— Nech zostane vo vás viera, nádej a láska, tieto tri;
no najväčšia z nich je láska.

13. Po umývaní nôh si kňaz umyje ruky, znova si oblečie ornát a vráti sa k sedadlu, kde pokračuje modlitbou veriacich.

Vyznanie viery sa vynechá.

Liturgia Eucharistie

14. Liturgia Eucharistie sa môže začať procesiou, v ktorej veriaci môžu priniesť okrem chleba a vína aj dary pre chudobných.
Medzitým sa spieva tento alebo iný vhodný spev.

ANTIFÓNA: Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva.
V Láska Kristova nás zhromažďuje k stolu. V ňom sa všetci tešme, radujme sa spolu. Vrúcne ctime Boha, nech je puto tuhšie. Milujme sa bratsky z otvorenej duše.
 
ANTIFÓNA: Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva.
V Keď nás teda láska spája pri oltári, hľaďme, by nás nikdy nedelili sváry. Nech sa od nás vzdialia nezhody a spory, medzi nami Kristus večné bratstvo tvorí.

ANTIFÓNA: Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva.
V Kriste, Bože, daj nám s blaženými raja obdivovať krásu tvojho obličaja.
Ty, náš nesmierny zdroj čistej blaženosti, ktorá klíči v čase, zreje vo večnosti. Amen.

15. NAD OBETNÝMI DARMI
Prosíme ťa, Pane,
pomôž nám nábožne sláviť tieto tajomstvá, *
lebo vždy, keď slávime pamiatku Kristovej obety, —
uskutočňuje sa dielo nášho vykúpenia.
Skrze Krista, nášho Pána.

16. PREFÁCIA
O Kristovej obete a sviatosti

Prefácia O Eucharistii I.

17. Ak sa recituje Rímsky kánon, použije sa vlastné znenie V spoločenstve, Pane,
milostivo prijmi a On večer pred svojím umučením.
 
18. Kňaz rozopne ruky a povie:
Hl Teba teda, najláskavejší Otče,
pokorne vzývame a prosíme skrze Ježiša Krista, tvojho Syna a nášho Pána:
 
zopne ruky a povie:
láskavo prijmi
urobí jeden znak kríža spolu nad chlebom a kalichom, hovoriac:
a požehnaj + tieto dary, tieto žertvy, tieto sväté a nepoškvrnené obety.

Pokračuje s rozopätými rukami:
Prinášame ti ich
najmä za tvoju svätú katolícku Cirkev v jednote s tvojím služobníkom, naším pápežom M.,
s naším biskupom M.*
a so všetkými, ktorí vyznávajú
pravú, katolícku a apoštolskú vieru. Daruj svojej Cirkvi pokoj,
chráň ju, zjednocuj
a spravuj po celom svete.

19. Spomienka na živých
1.k Pamätaj,Pane,
na svojich služobníkov a služobnice M. a M.

Zopne ruky a chvíľu sa modlí za tých, ktorých si chce osobitne pripomenúť.
* Tu možno spomenúť biskupa koadjútora alebo pomocných biskupov v zmysle Všeobecných smerníc Rímskeho misála, č. 149.

Potom s rozopätými rukami pokračuje:
Pamätaj i na všetkých tu zhromaždených. Ty poznáš ich vieru
a vieš, že sú ti oddaní.
Za nich ti prinášame túto obetu chvály. Aj oni sami ti ju obetujú za seba
i za všetkých svojich drahých,
za svoje vykúpenie,
za nádej na večnú spásu i za časné blaho a predkladajú svoje prosby tebe,
Bohu večnému, živému a pravému.

20. Spomienka na svätých
2.k VspoločenstvesoslávenouCirkvou
slávime presvätý deň,
keď sa náš Pán Ježiš Kristus vydal za nás na smrť a s úctou si spomíname
najmä na preblahoslavenú Máriu, vždy Pannu, Rodičku Boha a nášho Pána Ježiša Krista,
ale i na svätého Jozefa, jej ženícha,
a na tvojich svätých apoštolov a mučeníkov
Petra a Pavla, Ondreja,
(Jakuba, Jána, Tomáša, Jakuba,
Filipa, Bartolomeja, Matúša,
Šimona a Tadeáša, Lína, Kléta, Klimenta,
Sixta, Kornela, Cypriána, Vavrinca, Chryzogóna, Jána a Pavla, Kozmu a Damiána)
i na všetkých tvojich svätých.
Pre ich zásluhy a na ich prosby
poskytni nám vždy a všade
svoju pomoc a ochranu.
(Skrze Krista, nášho Pána. Amen.)
 
21. Pokračuje s rozopätými rukami:
Hl Pane, milostivo prijmi túto obetu,
ktorú ti predkladáme my, tvoji služobníci,
i celá tvoja rodina na pamiatku dňa,
keď náš Pán Ježiš Kristus
svojich učeníkov poveril
slávením sviatostných tajomstiev svojho Tela a Krvi. Spravuj naše dni vo svojom pokoji,
zachráň nás od večného zatratenia
a pripočítaj k zástupu svojich vyvolených.
 
Zopne ruky
(Skrze Krista, nášho Pána. Amen.)

22. Vystrie ruky nad obetné dary a hovorí:
Vš Prosíme ťa, Bože,
láskavo urob túto obetu vo všetkom požehnanou, dokonalou, prijatou, duchovnou a ľúbeznou,
aby sa nám stala Telom a Krvou
tvojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista.
 
Zopne ruky.

23. V nasledujúcich formulách treba predniesť Pánove slová jasne a zrozumiteľne, ako si to vyžaduje ich povaha.
On večer pred svojím umučením za spasenie nás i všetkých ľudí, čiže dnes,
vezme chlieb, drží ho trocha zdvihnutý nad oltárom a pokračuje:
vzal chlieb do svojich svätých a ctihodných rúk,

pozdvihne oči
pozdvihol oči k nebu,
k tebe, Bohu,
svojmu všemohúcemu Otcovi, vzdával ti vďaky a dobrorečil, lámal chlieb
a dával svojim učeníkom, hovoriac:
 
trocha sa skloní
VEZMITE A JEDZTE Z NEHO VŠETCI,
LEBO TOTO JE MOJE TELO,
KTORÉ SA OBETUJE ZA VÁS.

Ukáže konsekrovanú hostiu ľudu,
znova ju položí na paténu a pokľaknutím adoruje.
 
24. Potom pokračuje:
Podobne po večeri
vezme kalich, drží ho trocha zdvihnutý nad oltárom a pokračuje:
vzal do svojich svätých a ctihodných rúk aj tento preslávny kalich,
znova ti vzdával vďaky, dobrorečil
a dal ho svojim učeníkom, hovoriac:

trocha sa skloní
VEZMITE A PITE Z NEHO VŠETCI,
LEBO TOTO JE KALICH MOJEJ KRVI,
KTORÁ SA VYLIEVA ZA VÁS I ZA MNOHÝCH
NA ODPUSTENIE HRIECHOV.
JE TO KRV NOVEJ A VEČNEJ ZMLUVY.
TOTO ROBTE NA MOJU PAMIATKU.

Ukáže kalich ľudu, znova ho položí na korporál a pokľaknutím adoruje.
 
25. Potom povie:
Hl Hľa, tajomstvo viery.

Ľud pokračuje zvolaním:
Smrť tvoju, Pane, zvestujeme
a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v sláve.

Alebo:
Hl Vyznajme tajomstvo viery.
Pane, keď jeme tento chlieb a pijeme z tohto kalicha, zvestujeme tvoju smrť,kým neprídeš v sláve.

Alebo:
Hl Veľké je tajomstvo viery.
Spasiteľ sveta, zachráň nás, veď ty si nás vykúpil svojím krížom a zmŕtvychvstaním.

26. Potom kňaz s rozopätými rukami povie:
Vš Preto, Pane, my, tvoji služobníci aj tvoj svätý ľud,
slávime pamiatku požehnaného umučenia a zmŕtvychvstania
i slávneho nanebovstúpenia Ježiša Krista, tvojho Syna a nášho Pána,
a prinášame tebe, vznešenému Bohu, dary z tvojich darov,
svätý chlieb večného života
a kalich večnej spásy
ako obetu čistú, obetu svätú, obetu nepoškvrnenú.

27. Zhliadni na ne vľúdnym a láskavým okom a milostivo ich prijmi,
ako si milo prijal obetné dary
svojho spravodlivého služobníka Ábela, žertvu nášho praotca Abraháma
i svätú a nepoškvrnenú obetu tvojho veľkňaza Melchizedecha.

28. Sklonený so zopätými rukami pokračuje:
Pokorne ťa prosíme, všemohúci Bože, prikáž svojmu svätému anjelovi
preniesť tieto dary na tvoj nebeský oltár, pred tvár tvojej božskej velebnosti,
aby nás všetkých,
ktorí máme účasť na tejto oltárnej obete
a prijmeme presväté Telo a Krv tvojho Syna,
vzpriami sa a prežehná sa, pritom hovorí:
naplnilo hojné nebeské požehnanie a milosť.

Zopne ruky.
(Skrze Krista, nášho Pána. Amen.)

29. Spomienka na zosnulých. S rozopätými rukami povie:
1.k Pamätaj,Pane,
i na svojich služobníkov
a služobnice M. a M.,
ktorí nás predišli do večnosti
so znakom viery a spia spánkom pokoja.
 
Zopne ruky a chvíľu sa modlí za zosnulých, ktorých si chce osobitne pripomenúť.

Potom s rozopätými rukami pokračuje:
Prosíme ťa, Pane, daj im a všetkým,
ktorí odpočívajú v Kristovi,
prebývať na mieste blaha, svetla a pokoja.

Zopne ruky.
(Skrze Krista, nášho Pána. Amen.)

30. Pravou rukou sa bije v prsia a hovorí:
2.k Aj nás, svojich hriešnych služobníkov, a s rozopätými rukami pokračuje:
ktorí dúfame v tvoje prehojné milosrdenstvo, priveď do spoločenstva
svojich svätých apoštolov a mučeníkov:
Jána, Štefana, Mateja, Barnabáša,
(Ignáca, Alexandra, Marcelína, Petra, Felicity, Perpetuy, Agáty, Lucie, Agnesy, Cecílie, Anastázie)
a všetkých tvojich svätých.
Prosíme ťa, prijmi nás do ich spoločenstva nie pre naše zásluhy,
ale pre tvoje veľké zľutovanie.

Zopne ruky.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista.

31. A pokračuje:
Hl Skrze neho ty, Pane,
všetky tieto dary stále tvoríš, posväcuješ, oživuješ, požehnávaš a nám dávaš.

32. Vezme paténu s hostiou a kalich, pozdvihne ich a hovorí:
Vš Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi
máš ty, Bože Otče všemohúci,
v jednote Ducha Svätého
všetku úctu a slávu po všetky veky vekov.

Ľud zvolá:
Amen.
33. Vo vhodnom momente obradu prijímania kňaz odovzdá Eucharistiu z oltára diakonom alebo akolytom, alebo iným mimoriadnym vysluhovateľom, aby ju potom mohli zaniesť chorým, ktorí ju prijmú doma.

34. SPEV NA PRIJÍMANIE (1 Kor 11, 24 – 25)
Toto je moje Telo, ktoré sa obetuje za vás;
tento kalich je nová zmluva v mojej Krvi, hovorí Pán. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku.
 
35. Po skončení prijímania nádobka s hostiami určenými na prijímanie v nasledujúci deň ostane na oltári. Kňaz stojí pri sedese a prednesie modlitbu po prijímaní.
 
36. PO PRIJÍMANÍ
Všemohúci Bože, *
na pozemskej púti nás posilňuješ
posvätnou večerou svojho Syna; —
dopraj, aby sme mali účasť
aj na jeho večnej hostine.
Skrze Krista, nášho Pána.

Prenesenie Najsvätejšej sviatosti

37. Po tejto modlitbe kňaz, stojac pred oltárom, vloží do kadidelnice tymian, požehná ho a kľačiačky trikrát okiadza Najsvätejšiu sviatosť. Potom si vezme vélum bielej farby, zoberie nádobku s hostiami a zakryje ju koncami véla.
38. Nasleduje sprievod, v ktorom sa prenesie Najsvätejšia sviatosť so sviecami a kadidlom cez kostol na miesto, kde bude uložená, čo môže byť v primerane ozd benej časti kostola alebo kaplnke. Na čele ide posluhujúci s krížom medzi dvoma posluhujúcimi so zažatými sviecami, za nimi idú ďalší so zažatými sviecami. Pred kňazom nesúcim Najsvätejšiu sviatosť ide posluhujúci s dymiacou kadidelnicou. Medzitým sa spieva hymnus Sviatosť tela tajomného (okrem posledných dvoch slôh) alebo iná eucharistická pieseň.
39. Keď sa príde na miesto, kde má byť uschovaná Najsvätejšia sviatosť, kňaz vloží nádobku s hostiami do bohostánku, pričom mu môže pomáhať diakon. Dvierka bohostánku nechá otvorené. Nasype do kadidelnice tymian a kľačiačky okiadza Najsvätejšiu sviatosť. Pritom sa spieva Ctime túto sviatosť slávnu alebo iná eucharistická pieseň. Potom diakon alebo sám kňaz zatvorí bohostánok.
40. Po krátkej tichej poklone kňaz a posluhujúci pokľaknú a vrátia sa do sakristie.
41. Vo vhodnom momente sa obnaží oltár a odnesú sa, ak je to možné, kríže z kostola. Tie, čo zostanú v kostole, by sa mali zahaliť.
42. Tí, čo sa zúčastnili omše na pamiatku Pánovej večere, neslávia vešpery.
43. Veriacich treba pozvať k tomu, aby v noci – podľa miestnych zvyklostí a možností – venovali nejaký čas poklone Najsvätejšej sviatosti. Poklona po polnoci však už nemá mať slávnostný ráz.
44. Ak sa v danom kostole v Piatok utrpenia Pána nebudú sláviť obrady utrpenia a smrti Pána, omša sa ukončí zvyčajným spôsobom a Najsvätejšia sviatosť sa odloží do bohostánku.