PALMOVÁ (KVETNÁ) NEDEĽA, ČIŽE NEDEĽA UTRPENIA PÁNA
1. V tento deň si Cirkev pripomína Ježišov vstup do Jeruzalema, aby tam usku- točnil svoje veľkonočné tajomstvo. Preto sa vo všetkých omšiach koná spomienka na Pánov vstup do Jeruzalema, a to procesiou alebo slávnostným vstupom pred hlavnou omšou a jednoduchým vstupom pred inými omšami. Slávnostný vstup, nie však procesia, sa môže opakovať aj pred inými omšami, na ktorých sa zúčast- ňuje mnoho veriacich.
Je vhodné, aby sa tam, kde nemôže byť procesia ani slávnostný vstup, konala bohoslužba slova o Mesiášovom vstupe do Jeruzalema a o Pánovom umučení, a to v sobotu večer alebo vo vhodnom čase v nedeľu.
Spomienka na Pánov vstup do Jeruzalema
Prvý spôsob: Procesia
2. Veriaci sa v určenú hodinu zhromaždia v menšom kostole alebo na inom vhod- nom mieste mimo toho kostola, do ktorého sa má ísť v procesii. Veriaci majú v rukách ratolesti.
3. Kňaz a diakon v červenom omšovom rúchu prídu s posluhujúcimi na miesto, kde sa zhromaždili veriaci. Kňaz môže mať namiesto ornátu pluviál, ktorý po procesii odloží, a vezme si ornát.
4. Medzitým sa spieva nasledujúca antifóna alebo iný vhodný spev.
ANTIFÓNA
Hosanna synovi Dávidovmu!
Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Kráľ Izraela!
Hosanna na výsostiach! (Mt 21, 9)
5. Kňaz a veriaci sa prežehnajú, pričom kňaz hovorí: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Potom kňaz pozdraví ľud zvyčajným spôsobom. Krátkym príhovorom povzbudí veriacich, aby sa aktívne a vedome zúčastnili na slávnosti tohto dňa. Môže tak urobiť týmito alebo podobnými slovami:
Drahí bratia a sestry, od začiatku pôstneho obdobia sme si pripravovali srdcia pokáním a skutkami kresťanskej lásky. Dnes sa schádzame, aby sme spolu s celou Cirkvou začali sláviť veľkonočné tajomstvo nášho Pána, ktoré uskutočnil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním; preto prišiel do svoj- ho mesta Jeruzalema. S vierou a nábožnosťou oslávme teda spomienku na jeho spásonosný vstup do Jeruzalema. Nasledujme Pána, aby sme mali účasť na zmŕtvychvstaní a večnom živote, ktorý dosiahneme, keď s pomocou milos- ti budeme spolu s ním trpieť.
6. Po príhovore sa kňaz modlí s rozopätými rukami jednu z týchto modlitieb:
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože,
posväť tieto ratolesti svojím požehnaním, * aby sme skrze Krista Kráľa,
ktorého s plesaním nasledujeme, —
mohli vojsť do večného Jeruzalema.
Lebo on žije a kraľuje na veky vekov.
R Amen.
Alebo:
Bože, posilni vieru tých, čo dúfajú v teba,
a láskavo vypočuj modlitby prosiacich, *
aby sme ti v Kristovi,
ktorému dnes ako víťazovi mávame ratolesťami, — prinášali ovocie dobrých skutkov.
Lebo on žije a kraľuje na veky vekov.
R Amen.
Mlčky pokropí ratolesti požehnanou vodou.
7. Potom diakon alebo, ak ho niet, sám kňaz prednáša zvyčajným spôsobom evanjelium o Pánovom vstupe do Jeruzalema z jedného zo štyroch evanjelií. Podľa okolností možno použiť kadidlo.
Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom
V ROKU A
+ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 21, 1 – 11
Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne! A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: ,Pán ich potrebuje.‘ A hneď ich prepustí.“
Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“
Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali:
„Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“
Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“ A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“
Počuli sme slovo Pánovo.
V ROKU B
+ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 11, 1 – 10
Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal Ježiš dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. A keby vám niekto hovoril: ,Čo to robíte?‘, povedzte: ,Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.‘“
Oni odišli a na rázcestí našli osliatko, priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: „Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?“ Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich.
Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali:
„Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!“
Počuli sme slovo Pánovo.
Alebo:
+ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána 12, 12 – 16
Keď sa veľký zástup, čo prišiel na sviatky, dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema, nabrali palmových ratoles tí, vyšli mu v ústrety a volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraela!“
Ježiš si našiel osliatko a sadol si naň, ako je napísané: „Neboj sa, dcéra sionská. Hľa, tvoj kráľ prichádza, sediaci na mláďati oslice.“
Jeho učeníci tomu ešte nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, spomenuli si, že to bolo o ňom napísané a že mu to urobili.
Počuli sme slovo Pánovo.
V ROKU C
+ Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša 19, 28 – 40
Ježiš išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! A keby sa vás niekto opýtal: ,Prečo ho odväzujete?‘, poviete: ,Pán ho potrebuje.‘“
Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“ Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“
Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“ On odvetil: „Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene.“
Počuli sme slovo Pánovo.
8. Po evanjeliu môže byť krátka homília. Potom kňaz alebo diakon, prípadne iný posluhujúci, dá pokyn na procesiu týmito alebo podobnými slovami:
Bratia a sestry, ako kedysi zástupy v Jeruzaleme, tak aj my dnes volajme Ježišovi na slávu.
Poďme v pokoji!
Alebo:
Poďme v pokoji.
Všetci odpovedia:
V mene Kristovom. Amen.
9. Procesia sa zvyčajným spôsobom pohne ku kostolu, v ktorom sa bude sláviť svätá omša, v tomto poradí: vpredu ide turiferár s dymiacou kadidelnicou (ak sa mieni používať). Za ním ide akolyta alebo iný posluhujúci s krížom ozdobeným ratolesťami podľa miestnych zvyklostí, po jeho bokoch dvaja posluhujúci so zažatými sviecami. Potom kráča diakon nesúci evanjeliár, kňaz s posluhujúcimi a za nimi idú všetci veriaci s ratolesťami v rukách.
Pri procesii zbor a ľud spievajú nasledujúci spev alebo inú vhodnú pieseň k úcte Krista Kráľa.
ANTIFÓNA 1
Jeruzalemské deti išli s olivovými ratolesťami v rukách v ústrety Pánovi a nadšene volali: Hosanna na výsostiach!
Antifóna sa môže opakovať po jednotlivých strofách tohto žalmu.
ŽALM 24
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach a upevnil ho na vodách.
(opakuje sa antifóna)
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov,
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté,
čo nedvíha svoju dušu k márnosti
a neprisahá falošne.
(opakuje sa antifóna)
Taký dostane požehnanie od Pána
a odmenu od Boha, svojho spasiteľa. To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.
(opakuje sa antifóna)
Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy. Kto je ten kráľ slávy?
Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.
(opakuje sa antifóna)
Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy. Kto je ten kráľ slávy?
Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.
(opakuje sa antifóna)
ANTIFÓNA 2
Jeruzalemské deti prestierali na cestu svoje plášte a nadšene volali: Hosanna Synovi Dávidovmu!
Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!
Antifóna sa môže opakovať po jednotlivých strofách tohto žalmu.
ŽALM 47
Tlieskajte rukami, všetky národy, jasajte Bohu hlasom radostným.
Lebo Pán je najvyšší a hrozný, nad celou zemou veľký kráľ.
(opakuje sa antifóna)
Podmaňuje nám národy
a pohanov nám kladie pod nohy. On pre nás vybral dedičstvo, slávu Jakuba, ktorého má rád.
Za jasotu vystupuje Boh,
Pán vystupuje za hlaholu poľnice.
(opakuje sa antifóna)
Spievajte Bohu, spievajte. Spievajte nášmu kráľovi, spievajte. Pretože Boh je kráľom celej zeme; spievajte mu chválospev.
(opakuje sa antifóna)
Boh kraľuje nad národmi,
Boh sedí na svojom svätom tróne. Kniežatá národov sa spolčujú
s národom Boha Abrahámovho. Veď Bohu patria mocní zeme,
tak veľmi je vyvýšený.
(opakuje sa antifóna)
HYMNUS KRISTA KRÁĽA
Refrén:
Buď sláva, česť a chvála tebe, Kráľ, Vykupiteľ, Kristus! To tebe deti s kvetmi spievajú zbožne Hosanna.
1. Ty si Kráľ Izraela, vznešený Dávidov potomok. Prichádzaš v mene Pánovom, ty, Kráľ náš požehnaný.
Refrén.
2. Na výsostiach ťa chvália zástupy nebešťanov a ľudia smrteľní na zemi, stvorenie všetko s nimi.
Refrén.
3. Židovský národ vyšiel oproti tebe s palmami. My ťa teraz vítame hymnom a sľubmi, prosbami.
Refrén.
4. Oni ti vtedy spievali a ty si kráčal k utrpeniu. Naše piesne dnes, Kráľu, znejú ti iba na slávu.
Refrén.
5. Keď sa ti oni zaľúbili, aj našu zbožnosť si obľúb. Kráľ dobrý, Kráľ láskavý, ty v dobrom vždy máš záľubu.
Refrén.
10. Keď procesia vchádza do kostola, spieva sa nasledujúce responzórium alebo iný vhodný spev o Ježišovom vstupe do Jeruzalema.
Keď Pán vchádzal do Svätého mesta, jeruzalemské deti ohlasovali vzkriesenie života. * S palmovými ratolesťami v rukách volali: Hosanna na výsostiach! Keď ľudia počuli, že Ježiš prichádza do Jeruzalema, vyšli mu v ústrety. *
S palmovými ratolesťami v rukách volali: Hosanna na výsostiach!
11. Keď kňaz príde k oltáru, uctí si ho, prípadne ho aj incenzuje. Potom ide k sedadlu, kde odloží pluviál, ak ho mal oblečený, a vezme si ornát. Vynechá zvyšné úvodné omšové obrady, a podľa okolností Kýrie, a prednesie kolektu omše. Omša potom pokračuje zvyčajným spôsobom.
Druhý spôsob: Slávnostný vstup
12. Ak nie je možné usporiadať procesiu mimo kostola, spomienka na Pánov vstup do Jeruzalema sa oslávi v kostole, a to slávnostným vstupom na začiatku hlavnej svätej omše.
13. Veriaci s ratolesťami v rukách sa zhromaždia pred bránou kostola alebo v kostole samom. Kňaz, posluhujúci a skupina zástupcov ľudu prídu na stanovené miesto mimo presbytéria. Toto miesto nech sa zvolí tak, aby aspoň väčšia časť veriacich mohla sledovať obrad.
14. Kým kňaz ide na určené miesto, ľud spieva Hosanna (pozri č. 4) alebo iný vhodný spev. Požehnanie ratolestí a čítanie evanjelia o Pánovom vstupe do Jeruzalema sa koná, ako je uvedené vyššie (pozri č. 5 – 7). Po evanjeliu kňaz, posluhujúci a skupina zástupcov ľudu slávnostne idú cez kostol k presbytériu. Pritom sa spieva Keď Pán vchádzal (pozri č. 10) alebo iný vhodný spev.
15. Keď kňaz príde k oltáru, uctí si ho, odíde k sedadlu, vynechá úvodné omšové obrady, a podľa okolností Kýrie, a hneď prednesie kolektu omše. Omša potom pokračuje zvyčajným spôsobom.
Tretí spôsob: Jednoduchý vstup
16. Vo všetkých ostatných omšiach tejto nedele, v ktorých sa nekoná slávnostný vstup, Pánov vstup do Jeruzalema sa pripomína jednoduchým vstupom.
17. Keď kňaz ide k oltáru, spieva sa vstupný spev so žalmom (pozri č. 18) alebo iný spev s rovnakou myšlienkou. Keď kňaz príde k oltáru, uctí si ho a odíde k sedadlu. Po prežehnaní pozdraví ľud; omša potom pokračuje zvyčajným spôsobom.
V omšiach, v ktorých vstupný spev nemožno spievať, kňaz, len čo príde k oltáru a uctí si ho, pozdraví ľud, prečíta vstupný spev a omša pokračuje zvyčajným spôsobom.
18. VSTUPNÝ SPEV (Porov. Jn 12, 1. 12 – 13; Ž 24, 9 – 10)
Šesť dní pred Veľkou nocou,
keď Ježiš prichádzal do Jeruzalema,
išli mu v ústrety deti s palmovými ratolesťami v rukách a nadšene volali:
* Hosanna na výsostiach!
Požehnaný, ktorý prináša milosrdenstvo a spásu.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy. Kto je ten kráľ slávy?
Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.
* Hosanna na výsostiach!
Požehnaný, ktorý prináša milosrdenstvo a spásu.
Svätá omša
19. Po procesii alebo po slávnostnom vstupe kňaz začne svätú omšu kolektou.
20. KOLEKTA
Všemohúci a večný Bože,
ty si dal ľudstvu vzor poníženosti v našom Spasiteľovi,
keď sa z tvojej vôle stal človekom a zomrel na kríži; *
láskavo nám pomáhaj,
aby sme nasledovali jeho príklad v utrpení, —
a tak mali účasť na jeho zmŕtvychvstaní.
Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
21. Pašie sa čítajú bez sviec a bez incenzácie, bez pozdravu a bez poznačenia knihy znakom kríža. Číta ich diakon alebo kňaz, ak niet diakona. Čítať ich môžu aj lektori; v tomto prípade, ak je možné, treba vyhradiť kňazovi časti, v ktorých hovorí Kristus.
Diakoni, nie však iní, pred spievaním pašií prosia od kňaza požehnanie, ako sa to robí vo svätej omši pred evanjeliom.
22. Po pašiách, ak je to vhodné, nech je krátka homília. Možno zachovať aj chvíľu ticha.
Vyznanie viery a modlitba veriacich.
23. NAD OBETNÝMI DARMI
Pane, pre umučenie tvojho jednorodeného Syna
preukáž nám svoje zľutovanie,
ktoré si nezasluhujeme svojimi skutkami, *
ale očakávame ho od tvojho milosrdenstva —
ako ovocie tejto vznešenej obety.
Skrze Krista, nášho Pána.
24. PREFÁCIA
O Pánovom umučení
V Pán s vami.
R I s duchom tvojím.
V Hore srdcia.
R Máme ich u Pána.
V Vzdávajme vďaky Pánovi, nášmu Bohu.
R Je to dôstojné a správne.
Je naozaj dôstojné a správne,
dobré a spásonosné vzdávať vďaky
vždy a všade tebe, Pane,
svätý Otče, všemohúci a večný Bože,
skrze nášho Pána Ježiša Krista.
Lebo on, hoci bol nevinný,
dobrovoľne trpel za nás vinníkov
a nechal sa nespravodlivo odsúdiť za hriešnikov.
Svojou smrťou zotrel naše hriechy
a svojím zmŕtvychvstaním nám získal odpustenie.
Preto ťa aj my so všetkými anjelmi
chválime a radostne voláme:
Svätý, svätý, svätý...
25. SPEV NA PRIJÍMANIE
Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.
(Mt 26, 42)
26. PO PRIJÍMANÍ
Pane, nasýtil si nás svätými darmi
a smrťou svojho Syna si nás upevnil vo viere a nádeji; *
daj, prosíme, —
aby sme skrze jeho zmŕtvychvstanie
dosiahli to, po čom túžime.
Skrze Krista, nášho Pána.
27. MODLITBA NAD ĽUDOM
Prosíme ťa, Pane,
zhliadni na túto svoju rodinu,
pre ktorú sa náš Pán Ježiš Kristus
neváhal vydať do rúk zločincov
a podstúpiť muky kríža.
Lebo on žije a kraľuje na veky vekov.