18. Krížu sa príde pokloniť najprv celebrujúci kňaz, ktorý si podľa okolností vyzlečie ornát a vyzuje topánky. Potom klérus, posluhujúci a veriaci, ktorí
prichádzajú akoby v procesii. Krížu vzdajú úctu jednoduchým pokľaknutím alebo iným vhodným spôsobom podľa miestneho zvyku, napríklad pobozkaním.
19. Na poklonu sa vystaví iba jeden kríž. Keď sa pre veľké množstvo veriacich nemôžu všetci jednotlivo pokloniť krížu, postupuje sa takto: Keď sa už istá časť kléru a veriacich poklonila krížu, kňaz ho vezme, stane si do stredu pred oltárom a niekoľkými slovami vyzve prítomných, aby sa spoločne poklonili krížu. Potom drží chvíľu kríž vysoko vyzdvihnutý a veriaci zatiaľ zotrvajú v tichej adorácii.
20. Počas poklony svätému krížu sa spieva antifóna Pane, vzdávame úctu tvojmu krížu, impropériá, hymnus Útulný kríž alebo iný vhodný spev. Tí, čo sa už poklonili krížu, si sadnú.
Spevy pri poklone svätému krížu
Ant. Pane, vzdávame úctu tvojmu krížu, velebíme a oslavujeme tvoje zmŕtvychvstanie, lebo drevo kríža prinieslo radosť celému svetu.
Porov. Ž 67, 2
Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás; a tvoja tvár nech žiari nad nami. Zmiluj sa nad nami.
Opakuje sa antifóna:
Pane, vzdávame úctu tvojmu krížu...
IMPROPÉRIÁ
Časti, ktoré patria jednotlivým chórom, sa označujú číslami 1 (prvý chór) a 2 (druhý chór). Tie, ktoré majú spievať spolu oba chóry, sa označujú: 1 a 2. Niektoré verše môžu spievať aj dvaja speváci.
I
1 a 2 Ó, ľud môj, čo som ti urobil?
Alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi!
1 Ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny,
a ty si pripravil kríž svojmu Spasiteľovi.
1 Hágios o eós.
2 Svätý Bože.
1 Hágios Ischyrós.
2 Svätý Silný.
1 Hágios Athánatos, eléison himás.
2 Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.
1 a 2 Ja som ťa štyridsať rokov viedol púšťou,
kŕmil som ťa mannou a priviedol do úrodnej krajiny,
a ty si pripravil kríž svojmu Spasiteľovi.
1 Hágios o eós.
2 Svätý Bože.
1 Hágios Ischyrós.
2 Svätý Silný.
1 Hágios Athánatos, eléison himás.
2 Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.
1 a 2 Čo som mal ešte pre teba urobiť?
Veď som ťa vysadil ako svoju najkrajšiu vinicu,
ale ty si mi priniesol iba trpkosti,
lebo octom si mi hasil smäd a kopijou si prebodol srdce svojho Spasiteľa.
1 Hágios o eós.
2 Svätý Bože.
1 Hágios Ischyrós.
2 Svätý Silný.
1 Hágios Athánatos, eléison himás.
2 Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.
II
Speváci:
Pre teba som tvrdo stíhal Egypt a pobil jeho prvorodených, a ty si ma zbičoval a hnal na smrť.
1 a 2 opakujú:
Ó, ľud môj, čo som ti urobil? Alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi.
Speváci:
Ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny
a faraóna som nechal utonúť v Červenom mori, a ty si ma za to priviedol pred veľradu.
1 a 2 opakujú:
Ó, ľud môj, čo som ti urobil? Alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi.
Speváci:
Ja som ti otvoril cestu cez Červené more, a ty si mi kopijou otvoril srdce.
1 a 2 opakujú:
Ó, ľud môj, čo som ti urobil? Alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi.
Speváci:
Ja som šiel pred tebou v oblačnom stĺpe, a ty si ma priviedol pred Pilátov súd.
1 a 2 opakujú:
Ó, ľud môj, čo som ti urobil? Alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi.
Speváci:
Ja som ťa kŕmil mannou na púšti, a ty si ma bičoval a potupoval.
1 a 2 opakujú:
Ó, ľud môj, čo som ti urobil? Alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi.
Speváci:
Ja som ťa zázračne občerstvoval vodou zo skaly, a ty si ma napájal žlčou a octom.
1 a 2 opakujú:
Ó, ľud môj, čo som ti urobil? Alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi.
Speváci:
Ja som za teba bil kanaánskych kráľov, a ty si ma bil trstinou po hlave.
1 a 2 opakujú:
Ó, ľud môj, čo som ti urobil? Alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi.
Speváci:
Ja som ti daroval kráľovské žezlo,
a ty si mi dal na hlavu tŕňovú korunu.
1 a 2 opakujú:
Ó, ľud môj, čo som ti urobil? Alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi.
Speváci:
Ja som ťa preslávil veľkými skutkami, a ty si ma za to všetko ukrižoval.
1 a 2 opakujú:
Ó, ľud môj, čo som ti urobil? Alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi.
HYMNUS
Všetci:
Útulný kríž, najkrajší strom, ty skvost medzi stromami, všetkým sadom taký konár, kvet a plod je neznámy! Milé drevo s milou ťarchou milo stojíš pred nami.
Speváci:
Ospevujme veľký súboj, šírme slávne odkazy trámov kríža, ktorý zdolal strojcu večnej nákazy! Obeť na ňom zmiera za svet, a tou smrťou víťazí.
Všetci:
Útulný kríž, najkrajší strom, ty skvost medzi stromami, všetkým sadom taký konár, kvet a plod je neznámy!
Speváci:
Prvý človek veril zvodom, smrť si vtiahol do domu, keď v ňom Božiu lásku zhasil jed, čo zjedol zo stromu, lež Boh nový strom si vybral zažehnať tú pohromu.
Všetci:
Milé drevo s milou ťarchou milo stojíš pred nami.
Speváci:
Poriadok si vyžadoval po bolestnom otrase
do priepasti vrhnúť zhubcu, čo nás ranil v zápase, aby skazonosný úder poslúžil nám ku spáse.
Všetci:
Útulný kríž, najkrajší strom, ty skvost medzi stromami, všetkým sadom taký konár, kvet a plod je neznámy!
Speváci:
Keď čas prišiel, keď po Bohu vyvrcholil dávny smäd, Otec poslal na svet Syna, skrz ktorého stvoril svet,
a on z Panny ľudsky vzklíčil, sťa z kra vytúžený kvet.
Všetci:
Milé drevo s milou ťarchou milo stojíš pred nami.
Speváci:
V úzkych jasliach plače Dieťa, predurčená Hostia, bedlí nad ním, ohrieva ho nežná matka Mária, útle telo, ruky, nohy povojníkom ovíja.
Všetci:
Útulný kríž, najkrajší strom, ty skvost medzi stromami všetkým sadom taký konár, kvet a plod je neznámy!
Speváci:
A keď sa mu v ľudskom veku najkrajší vek priblíži, predurčený trpieť rád sa pred mukami poníži, preto Baránka, hľa, ľudstvo v obeť dvíha na kríži.
Všetci:
Milé drevo s milou ťarchou milo stojíš pred nami.
Speváci:
Hľa, žlč, ocot, sliny, kliny, trsť a dýka ranivá trápia telo, z boku tečie voda a krv neživá, predsa ten zdroj zem i nebo, súš i more omýva.
Všetci:
Útulný kríž, najkrajší strom, ty skvost medzi stromami, všetkým sadom taký konár, kvet a plod je neznámy!
Speváci:
Vznešený kmeň, ohni vetvy, zjemni postoj pristrohý, hoci Tvorca dal ti tvrdosť, keď ťa staval na nohy, neotváraj rany Kráľa, našej spásnej zálohy!
Všetci:
Milé drevo s milou ťarchou milo stojíš pred nami.
Speváci:
Len tebe sa ušlo slávy nosiť Darcu života, rozosvietiť vo tme maják svetu, ktorý troskotá, veď ťa krvou napojila Baránkova milota.
Všetci:
Útulný kríž, najkrajší strom, ty skvost medzi stromami, všetkým sadom taký konár, kvet a plod je neznámy!
Záver sa nikdy nevynechá:
Všetci:
Tebe, Otče, s Duchom Svätým, nech je sláva naveky
skrze Krista, ktorý telom nie je nám už ďaleký
a chce krížom zmeniť v radosť ľudský bôľ a náreky. Amen.
Podľa miestnych podmienok, zvykov a pastoračných okolností možno spievať Stála Matka podľa Rímskeho graduálu, alebo iný vhodný spev s témou bolestí preblahoslavenej Panny Márie.
21. Po skončení poklony diakon alebo posluhujúci odnesie kríž na svoje miesto pri oltári. Zažaté sviece sa položia okolo oltára alebo na oltár, prípadne blízko kríža.
III. časť Sväté prijímanie
22. Oltár sa prikryje plachtou, rozprestrie sa naň korporál a pripraví sa misál. Medzitým diakon alebo (ak niet diakona) sám kňaz prijme náplecné vélum a prenesie na oltár Najsvätejšiu sviatosť najkratšou cestou z miesta, kde bola uschovaná, pričom všetci v tichosti stoja. Dvaja posluhujúci sprevádzajú Najsvätejšiu sviatosť so zažatými sviecami, ktoré potom postavia vedľa oltára alebo na oltár.
Keď diakon, ak je prítomný, položí na oltár Najsvätejšiu sviatosť a odkryje pyxidu, kňaz pristúpi k oltáru a pokľakne.
23. Potom kňaz so zopätými rukami nahlas hovorí:
Na príkaz nášho Spasiteľa a podľa jeho božského učenia osmeľujeme sa povedať:
Kňaz rozopne ruky a spolu s prítomnými pokračuje:
Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno tvoje,
príď kráľovstvo tvoje,
buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes
a odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom,
a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.
24. Ďalej pokračuje iba kňaz s rozopätými rukami:
Prosíme ťa, Pane, zbav nás všetkého zla, udeľ svoj pokoj našim dňom
a príď nám milosrdne na pomoc,
aby sme boli vždy uchránení pred hriechom a pred každým nepokojom,
kým očakávame blaženú nádej
a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista.
Zopne ruky.
Ľud zakončí modlitbu zvolaním:
Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva naveky.
25. Potom kňaz so zopätými rukami potichu hovorí:
Pane Ježišu Kriste, nech mi prijatie tvojho Tela neslúži na odsúdenie a zatratenie,
ale pre tvoju dobrotu
nech mi ochraňuje a uzdravuje dušu i telo.
26. Potom pokľakne, vezme hostiu, drží ju trocha pozdvihnutú nad cibóriom a obrátený k ľudu nahlas hovorí:
Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu.
A spolu s ľudom raz povie:
Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.
27. A obrátený k oltáru úctivo prijme Kristovo Telo, pričom potichu povie: Telo Kristovo.
28. Potom ide rozdávať prijímanie veriacim. Cez prijímanie možno spievať Žalm 22 alebo iné primerané piesne.
29. Po skončení prijímania diakon alebo iný vhodný posluhujúci odnesie nádobku s hostiami na pripravené miesto mimo kostola, alebo – ak si to okolnosti vyžadujú – uloží ju do svätostánku.
30. Potom kňaz vyzve: Modlime sa. Podľa okolností možno zachovať chvíľu posvätného ticha. Potom kňaz prednesie modlitbu po prijímaní:
PO PRIJÍMANÍ
Všemohúci a večný Bože,
ty si nám smrťou a zmŕtvychvstaním
Ježiša Krista daroval nový život; *
prosíme ťa, zachovaj v nás dielo svojho milosrdenstva, —
aby nám účasť na tomto tajomstve
pomáhala žiť v ustavičnej zbožnosti.
Skrze Krista, nášho Pána.
R Amen.
31. Na prepustenie diakon alebo, ak ho niet, sám kňaz môže vyzvať: Skloňte sa na požehnanie.
Napokon sa kňaz obráti k ľudu, vystrie nad ním ruky a prednáša túto modlitbu nad ľudom:
MODLITBA NAD ĽUDOM
Prosíme ťa, Pane, zošli hojné požehnanie na svoj ľud,
ktorý v nádeji na svoje vzkriesenie
nábožne oslávil smrť tvojho Syna;
odpusť mu viny a obdaruj ho radosťou,
zveľaďuj v ňom svätú vieru
a posilňuj ho večným vykúpením.
Skrze Krista, nášho Pána.
R Amen.
32. Všetci pokľaknú pred krížom a v tichosti odídu.
33. Oltár sa po skončení slávenia obnaží. Ostane však na ňom kríž s dvoma alebo štyrmi svietnikmi.
34. Tí, čo sa zúčastnili na popoludňajšej slávnostnej liturgii, neslávia vešpery.